ELkAč

Východy a západy slnka,

nádych leta v slabom vánku,

rušná chodba v škole zmĺkla,

upadá pod ťažkosť zámku.

 

Dlhé dni a dlhšie noci,

slnečný lúč na tvár padá,

sloboda a voľnosť naberá na moci,

zážitky si každý hľadá.

 

Ramená opustila váha tašky,

v hlave sa rozžiarilo svetlo,

na hlave uviazané šatky,

stres a strach, zmĺklo všetko.

 

Bosé prsty a pod nimi len tráva,

voda a my, ako jedno telo,

kamarát už z diaľky na nás máva,

žijeme vždy naplno a smelo.

 

Po veselých aj úmorných dňoch v škole,

láskach na chodbách,

privíta nás s otvorenou náručou more,

s úsmevom na fotkách.

 

Od prebdených nocí, po spokojné rána,

myseľ voľná od povinností,

leta tvár vždy krásna,

na mysli len sen letný zmrzlinový.

 

Brány školy opúšťame s pocitom spokojnosti,

otvárame svoje motýlie krídla,

s cieľom letieť vstriec voľnosti,

keďže leto uletí ako chvíľa.

 

Alžbeta Sobinovská, II. A

 

 

Elkac_jun_2023.pdf