Kedy ťa kopla múza?
1 Nepovedal by som ,že by tomu bolo tak, že ma kopla múza. Nikdy som nečítal veľa kníh ani nič podobné, takže som sa nemal ani čím inšpirovať. Dovtedy som prečítal možno tak jednu knihu z povinného čítania. Vlastne to vznikalo úplne nevinne. Moja prvá tvorba vznikla v mojich 11 rokoch, keď som ako žiak základnej školy na hodine nemal čo robiť a tak som si vzal čistý papier a začal písať akýsi môj vymyslený príbeh o Batmanovi. Ako som tak písal povedal som si, že by nebolo zlé, keby sa tie slová spolu navzájom podobali. A tak vznikali moje prvé rýmy. Ale mám aj veľa textov, ktoré rýmy neobsahujú, keďže v určitých momentoch môžu obmedzovať prúd myšlienok skladateľa.
Tvoje texty majú vnútornú výpovednú hodnotu?
2. Ak sa nad tým zamyslím racionálne, tak moje prvotné texty na sebe ešte nemali nejakú výpovednú hodnotu Bol som príliš mladý a dokonca ani modlitbičky, ktoré som písal sa nedajú označiť za výpovednú hodnotu, keďže skutočný význam božských záležitosti v živote vám začne dochádzať až neskôr, ak ste k tomu boli vedení. Ja som vychodil cirkevnú školu, ale ani hodiny náboženstva vám nepomôžu v takom mladom veku chápať o čo vlastne kráča. Možno by mi mohol oponovať napríklad len taký Svätý Dominik Sávio, ale pre nás ostatných náboženstvo slúži ako nejaký základ k tomu, aby sme v staršom veku dokázali lepšie chápať nebeské záhady . Moje texty začali naberať výpovednú hodnotu až o niekoľko rokov neskôr, kedy mi život priniesol rôzne prekážky, chyby, skúsenosti, poučenie a radosti. Myslím, že sa to začalo postupne odrážať aj vo veršoch mojej tvorby a v každej z nich sa snažím zanechať kúsok zo mňa.
Čo ťa inšpiruje?
3. Ako som už spomínal. Konkrétnu inšpiráciu som nikde odnikadiaľ nečerpal. Vlastne môžem povedať, že tou najväčšou inšpiráciou pre mňa je môj vlastný život a udalosti, ktoré som v nich zažil, alebo ako sa s nimi vysporadúvam. Ale tak samozrejme, časom -ako takmer každému chalanovi, sa mi začali páčiť dievčatá. Dá sa z toho teda odvodiť, že v mojich ľúbostných básňach mi bolo najväčšou inšpiráciou dievča, ktoré sa mi páčilo, a tak som na papier vyjadril kúsok zo svojich citov, keďže som býval jeden z tých, ktorý sa jeden čas veľmi hanbil dievčaťu čo i len z určitých dôvodov prehovoriť. A tak som si hovoril, že ak už nie vzhľadom možno- AK slová doputujú do očí dotyčnej osoby ,zapôsobím aspoň takto. Tak či onak, našťastie som už bariéru dávno prekonal a nemám problém osloviť kohokoľvek. V niekoľkých básňach mi sú inšpiráciou moja mama a takisto stará mama.
Máš vyhradený čas, kedy si povieš idem na to...
4. Absolútne nie. Väčšinou to prichádza tak nejako samo. Mal som obdobia, kedy som predlhé mesiace nenapísal ani čiarku a potom zase prišiel čas, kedy som písal niekoľkokrát v pomerne krátkom čase. Je to koníček nie domáca úloha v škole. Aby to bolo skutočne dobré musí sa človek tešiť na moment až vezme pero a začne písať. Každému by sa znechutila časom aj jeho najobľúbenejšia činnosť, keby mu malo byť určované, kedy, ako a prečo ju má robiť. Tvorba je v mojich očiach prudká vlna citov a myšlienok pretransformovaná do slov. Tak ako je nemožné ju presne napasovať. Nejde ju ani zastaviť.
Koho chceš osloviť svojou tvorbou?
5. Úprimne, nikdy som neplánoval vyniesť moje básne na svetlo sveta. Prišlo to tak nejako samo. Ale už, keď k tomu došlo rád by som oslovil naozaj všetkých. Myslím, že aj pre ľudí, ktorí nemajú vzťah k takýmto veciam, čo je v tejto pokrokovej dobe celkom častý jav, by sa našla aspoň jedna myšlienka, ktorá mu môže do života niečo dať. Chcem tvorbou upozorniť hlavne na to, že aj ľudia, ktorí sú podceňovaní či už okolím alebo samými sebou, neoplývajú možno nejakými veľkými fyzickými zručnosťami alebo krásnym vzhľadom sú takisto ľudia, ktorí dokážu myslieť, cítiť, milovať a plakať alebo smiať sa na rovnakých veciach ako ostatní a môžu dokázať veľké veci! Len treba byť vytrvalý a nenechať sa zlomiť okolím, ktoré často bohužiaľ odsudzuje skôr ako spozná. Aj v tom najzaprašenejšom a našpinavšom obale môžeme vo vnútri spoznať obsah, ktorý budeme milovať celý život.
Aké ambície máš do budúcnosti?
6. Bude to trochu súvisieť s predošlou odpoveďou. Moja najväčšia ambícia je hlavne samému sebe, ale takisto aj okoliu dokázať, že aj človek, ktorý v určitej oblasti nezapadá alebo nevyniká si môže získať obdiv uznanie a viesť úspešný a hodnotný život. To by bolo pre mňa také zadosťučinenie. Nechcem veľmi hovoriť o ambíciách. Všetky ambície, ktoré si chceme splniť sú podmienené tvrdou prácou, ale aj kusom šťastia a dobrou skupinou ľudí okolo seba. Človek v tomto svete potrebuje priateľov na to, aby niečo dokázal. Každý začína na rovnakej čiare. Niekomu bude dopriata tá zdanlivo ľahšia cesta do cieľa a niekomu opačne. Ale každá cesta je náročná a treba pracovať do konca, aby sme uspeli. Každý je momentálne v určitej fáze, určitom bode svojej cesty. Dôležité je sa nikdy nezastaviť. Nestagnovať a ísť ďalej aj keď len malými krokmi. Niekto je pred nami a niekto zase za nami. Mali by sme sa sústrediť hlavne na samých seba, v rámci možností pomôcť tým '' pozadu '' ,ale nikdy nepoukazovať na náš '' veľký náskok'' pred ostatnými, keďže život je vrtkavý a môže sa nám veľmi ľahko stať, že pri poslednom skoku pred cieľom spadneme na úplné dno a ocitneme sa zase na začiatku.